3x kríza pre ropný sektor

 3x kríza pre ropný sektor

Prepad ekonomiky, zníženie marží, spoločenský a politický tlak. Ropný priemysel zasiahla kríza trojnásobnou silou.

O budúcej hospodárskej kríze sa hovorilo už dlhšie. Niektorí odhadovali, že jej dopady budú horšie ako pri tej poslednej pred desiatimi rokmi. Iní upokojovali, že sa len spomalí rast, čo je bežnou súčasťou hospodárskeho cyklu. Názory, čo krízu spustí, sa tiež rôznili, ale asi nik neočakával, že svetovou ekonomikou otrasie vírus. Nové choroby ako SARS (ťažký akútny respiračný syndróm) či MERS (blízkovýchodný respiračný syndróm) sa objavili aj v minulosti, ale výraznejší dopad na svetové hospodárstvo nemali.

Príbeh koronavírusu je však iný. Najskôr zasiahol Čínu – druhú najväčšiu svetovú ekonomiku a lídra globálneho exportu, a postupne sa šíril ďalej na západ. Európska únia, symbol jednotného trhu s voľným pohybom osôb a tovaru, uzavrela nielen svoje vonkajšie hranice, ale aj hranice medzi jednotlivými štátmi, zatvorili sa obchody, reštaurácie, firmy prestali vyrábať a ľudia míňať peniaze. Nákaza preskočila Atlantik a zasiahla Spojené štáty. Aj keď si v USA politické špičky pandémiu spočiatku nepripúšťali, postupne prijali opatrenia, aby zabránili jej šíreniu.

Nakoniec sa to, o čom sa minulý rok len debatovalo, stalo realitou. Každý videl, že kríza je neodvratná a na dobré časy z minulosti možno už len spomínať. Otázkou zostalo, či prepad bude mať tvar písmena „V“, čo znamená, že po prudkom poklese sa ekonomika pomerne rýchlo pozviecha, alebo písmena „W“, keď prvú vlnu pandémie môže nasledovať ďalšia a ekonomiku čakajú dva pády.

„Pandémia COVID-19 je globálnou krízou, na akú si nikto z nás nepamätá. Za takmer storočie vyvolala najťažšiu hospodársku recesiu a spôsobuje obrovské škody na zdraví ľudí, pracovných miestach a blahobyte,“ hovoria experti z OECD. Organizácia v júni odhadla, že svetová ekonomika môže tento rok klesnúť o 6 – 8 percent a miera nezamestnanosti v jej členských krajinách sa môže zdvojnásobiť na 10 percent.

Vyhliadky Slovenska sú ešte o niečo horšie. Dôvodom je naša závislosť na exporte, a zároveň významný podiel automobilového priemyslu a jeho subdodávateľov na hrubom domácom produkte (HDP). Začiatkom júna boli zverejnené výsledky HDP, ktoré ukázali, že slovenská ekonomika za prvé tri mesiace tohto roka medziročne padla o 3,7 percenta. Ani prognózy domácich ekonómov pre zvyšok roka nedávajú veľa optimizmu, keď odhadujú pokles HDP v dvojciferných číslach.

„Po desiatich rokoch nepretržitého rastu začal vývoj slovenskej ekonomiky v roku 2020 v záporných číslach. Pokles výkonnosti niektorých kľúčových odvetví sme zaznamenali už v prvých mesiacoch roka. Vyhlásenie celoštátnej mimoriadnej situácie v súvislosti s prepuknutím pandémie COVID-19 ekonomiku ešte viac oslabilo, čo sa následne odzrkadlilo v poklese hlavných makroekonomických ukazovateľov,“ zhodnotil výsledok za prvý štvrťrok Štatistický úrad SR.

Očami ropnej spoločnosti to znamená, že s výnimkou sezónneho nárastu predaja palív v poľnohospodárstve, klesol ich odbyt vo všetkých sektoroch v rámci veľkoobchodu aj maloobchodu – celkovo o 20 až 30 percent. Lepšie ako vlani sa naopak darilo predaju plastov, keďže tie počas krízy napomáhali zvyšovať hygienické štandardy.

Ale pre ropný sektor akoby pandémia koronavírusu a ekonomická kríza neboli dosť, a preto má aj „vlastnú“ krízu. Tú najskôr spôsobil prepad cien ropy a nasledoval ho výrazný pokles rafinérskych marží. Kým pokles cien ropy – krátkodobo až na mínusovú úroveň, keď predajcovia platili za to, aby si druhá strana surovinu odobrala – zasiahla najmä ťažiarov, neskorší pokles marží ovplyvnil zase rafinérie. Tie stála výroba produktov viac, než bola cena ropy, a na každom bareli preto automaticky prerábali. Skupina MOL vrátane Slovnaftu na finančné dopady prichádzajúcej krízy reagovali okamžite. Znížili sa prevádzkové výdavky, prehodnotili sa všetky zmluvy s dodávateľmi a posunuli sa niektoré investičné zámery. To všetko malo prispieť k udržaniu dostatku peňazí na účtoch spoločnosti, keďže počas krízy sa hotovosť tvorí oveľa horšie.

Otázne je, či budú prijaté opatrenia dostatočné. Podľa hlavnej ekonómky Skupiny MOL Ágnes Horváthovej sú ropné spoločnosti pod tlakom troch očakávaní. Musia investovať do ťažby, začať s dekarbonizáciou a prinášať zisk vo forme dividend svojim akcionárom. Ropné spoločnosti pritom už v uplynulých rokoch prinášali významné úspory nákladov a dosahovali vysokú efektívnosť. „Takže po zredukovaní všetkého, čo len bolo možné, sa od nich teraz očakáva ešte vyšší stupeň adaptácie. To je dôvod, ktorý vedie k znižovaniu počtu zamestnancov a racionalizácii podnikania,“ konštatuje hlavná ekonómka Skupiny MOL. „Navyše, ropné spoločnosti tentoraz pôsobia v prostredí, ktoré je z hospodárskeho aj politického hľadiska voči nim oveľa nepriateľskejšie než v minulosti. Regulačné úrady, médiá a verejnosť ich vykresľujú skôr negatívne bez ohľadu na to, čo robia,“ upozorňuje Á. Horváthová.

Pre rafinérie teda kombinácia troch kríz prináša minimálne o jednu výzvu viac ako ostatným. A nepochybne prispeje k rýchlejšej transformácii odvetvia, ktoré tu ešte dlhý čas bude „hýbať svetom“.

© 2020 SLOVNAFT, a.s.
powered by dotcom.sk
SLOVNAFT, a.s.