Planéta v tieni SARS-CoV-2

 Planéta v tieni SARS-CoV-2

Celosvetovo sa k 2. júlu 2020 infikovalo viac ako 10,5 milióna ľudí a vyše pol milióna ich zomrelo.

COVID-19
• infekčné ochorenie, vyvolané koronavírusom SARS-CoV-2
• postihuje najmä dýchací systém
• v ťažkých prípadoch vyvoláva komplikovaný zápal pľúc a môže viesť k úmrti u pacienta
• vírus sa prenáša kvapôčkami sekrétu pri kašli, kýchaní a rozprávaní
• vírus ohrozuje osoby, ktoré sú v blízkom alebo dlhšie trvajúcom kontakte s nakazeným
• infekcia sa prenáša aj cez kontaminované predmety
• inkubačná doba je 2 až 14 dní

Dňa 31. decembra 2019, keď celý svet oslavoval príchod nového roka, informovali čínske zdravotnícke orgány Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) o výskyte zvláštnej vírusovej pneumónie v meste Wu-chan v provincii Hu-bei. Začiatkom januára 2020 už bolo zrejmé, že ide o nový koronavírus. Dostal pomenovanie SARS-CoV-2 a ochorenie, ktoré spôsobuje, nazvali COVID-19 (Coronavirus disease 2019). V závere januára vyhlásila WHO chorobu za ohrozenie zdravia verejnosti v medzinárodnom meradle (PHEIC).

Vírus sa šíri podobne ako chrípka cez kvapôčkovú nákazu, avšak čas medzi nakazením a prepuknutím choroby môže byť až 14 dní. Najčastejšími symptómami COVID-19 sú horúčka, kašeľ a zrýchlené dýchanie. Ku komplikáciám patrí zápal pľúc a akútny respiračný syndróm, ktoré môžu byť pre starších ľudí smrteľné.

Šírenie COVID-19 označila WHO za pandémiu 11. marca 2020. Medzitým už boli okrem Číny výrazne zasiahnuté Irán, Južná Kórea, Japonsko a v Európe Taliansko, najmä jeho severná časť. Počet ochorení za hranicami Číny rýchlo stúpal a v polovici marca sa hlavné ohnisko nákazy presunulo do Európy. Najťažší úder s vysokým počtom nakazených a úmrtí dostalo severné Taliansko, a tiež Španielsko, Belgicko a Švédsko. Naopak, nízky počet nakazených a obetí mali stredoeurópske štáty. Slovensko, Poľsko, Česko, Maďarsko a Rakúsko boli medzi prvými krajinami EÚ, ktoré zavreli svoje hranice a okamžite zaviedli prísne opatrenia. Podľa profesora Martina McKee z London School of Hygiene and Tropical Medicine práve rýchlosť v zavádzaní opatrení bola najdôležitejším faktorom úspechu. Podľa štúdie britských univerzít v Cambridgi a Greenwichi pomohlo tiež plošné nosenie rúšok, ktoré znižuje šírenie koronavírusu na kontrolovateľnú úroveň a predchádza ďalším vlnám pandémie. Na Slovensko prišla nákaza podľa analýzy štátnych hygienikov z 52 krajín a zasiahla najmä mladších ľudí.

Pandémia spôsobila globálny sociálny a ekonomický rozvrat. Štáty uzavreli hranice, zaviedli núdzový stav, obmedzili pohyb ľudí a utlmili ekonomickú aktivitu na nevyhnutné minimum. Väčšina ľudí prestala chodiť do práce, zrušili sa všetky športové, náboženské, politické a kultúrne podujatia. V 172 štátoch sa zavreli škôlky, školy a univerzity, čo zasiahlo 98,5 % svetovej populácie žiakov a študentov.

V máji sa epicentrum nákaz presunulo do Spojených štátov amerických a Latinskej Ameriky, hlavne Brazílie, kde situácia stále nie je pod kontrolou. V Európskej únii po opadnutí pandemickej vlny nastal čas na hodnotenie výsledkov protipandemických reakcií. V prvej polovici júna predstavitelia šiestich členských štátov Európskej únie – Francúzska, Nemecka, Poľska, Španielska, Belgicka a Dánska – upozornili na nedostatočnú reakciu Európy v boji proti šíreniu koronavírusu a vyzvali Brusel, aby zvážil spôsoby, ako sa lepšie pripraviť na ďalšiu pandémiu. Chaotická reakcia Európy na prepuknutie pandémie vyvolala otázky o pripravenosti EÚ na takúto udalosť a zdôraznila potrebu celoeurópskeho prístupu, najmä čo sa týka prípadnej druhej vlny.

V súčasnosti na chorobu nie je vakcína alebo špecifická antivirálna terapia. Na vývoji intenzívne pracujú špičkové vedecké tímy vo viacerých štátoch.

© 2020 SLOVNAFT, a.s.
powered by dotcom.sk
SLOVNAFT, a.s.