Telom i dušou

 Telom i dušou

Láska či vášeň vás niekedy dokáže dostať dokonca do problémov. Svoje o tom vie aj Mikuláš Urban, odborný inžinier Údržby a technickej podpory na Prevádzkovaní Produktovodu Kľačany. Jeho celoživotnou vášňou je rybolov.

Ako dlho sa venujete rybolovu?
Už od detstva, kedy som cestou do školy vždy musel prejsť cez most ponad riečku Slaná. Z mostu som pozoroval plávajúce ryby, ktoré ma neskutočne fascinovali až do tej miery, že som občas zabudol prísť do školy. Keď to rodičia zistili, vyriešili to nádherne – dostal som svoju prvú bambusovú udicu spolu s navijakom a rybárskym lístkom a už som v tom bol po uši. Na riečke Slaná som poznal každý jeden kameň, vedel som, kde je aký jalec, pstruh a kde je najviac podustiev. Stredná škola bola zasa o Oravskej priehrade, kam som to mal iba kúsok. Rýb som sa nevzdal ani na vojne, kde som za ne raz vyfasoval aj sedem dní po službe.

Ryby chytáte aj súťažne?
Postupne som sa dopracoval až k športovému rybolovu LRU – plávaná, ktorému som sa aktívne venoval ako športový pretekár do roku 1990. Zároveň som mal neskutočné šťastie na ľudí, ako bol Paľko Gavura z Popradu, ktorý bol pojmom v československej plávanej a od ktorého som sa veľmi veľa naučil.

Čo prišlo potom?
Po roku 1990 som svoje skúsenosti začal odovzdávať deťom. Zároveň som začal viesť družstvo MO SRZ Hlohovec, ktoré sa v priebehu štyroch rokov vypracovalo až do I. ligy a stali sme sa vicemajstrami Slovenska v športovom rybolove. Postupne prichádzali úspechy aj u detí, vychoval som viacnásobných majstrov Slovenska, vicemajstrov Slovenska, víťazov detskej ligy mládeže, zverenci sa začali pravidelne zúčastňovať majstrovstiev sveta.

Práca s deťmi musí byť náročná.
Najviac som hrdý, že dvaja moji zverenci aj syn boli v družstve, ktoré sa stalo v kategórii U 18 majstrom sveta v roku 2012 v Radeče. Dnes mám už iba jedného zverenca, s ktorým sme za tri a pol roka získali 42 umiestnení do tretieho miesta vrátane majstra Slovenska. U tohto chlapca som sa stretol prvý raz s iným správaním z dôvodu chlapcových diagnóz, čo bola pre mňa samého obrovská škola. Na veľa vecí som musel reagovať úplne inak, ako som bol naučený. A preto vždy budem tvrdiť, že aj z outsiderov môžu byť špičkoví pretekári.

O rybároch sa hovorí, že sú to samotári. Aký ste vy?
Ako rybár som priateľský typ, ktorý sa snaží vždy poradiť a pomôcť alebo sa naučiť niečo nové od priateľov, taktiež rybárov. Či sú to kaprári, fedristi, muškári alebo prívlačiari, vedia o spôsobe lovu strašne veľa a vždy sa dá od nich niečo nové naučiť. Naposledy som najväčšiu radosť zažil na športových dňoch Logistiky, kde sme usporiadali maličké preteky pre účastníkov. Niektoré kolegynky dokázali prejaviť neskutočnú radosť aj z toho najmenšieho úlovku na malom rybníčku v Jedľových Kostoľanoch.

V čom je teda podľa vás skryté čaro rybolovu?
Čaro môjho koníčka spočíva v tom, že si pri ňom vyčistím hlavu, psychicky si oddýchnem a zároveň spoznávam nádherné miesta a zákutia pri slovenských vodách a rybníkoch. Áno, prešiel som za rybami strašne veľa, ale stále budem tvrdiť, že Slovensko má neskutočne nádherné vodné toky. Zároveň mi môj koníček dáva mladosť – pri práci s deťmi človek omladne o niekoľko rokov. Dnes, vzhľadom na môj vek, kedy sa už v plnej miere toľko deťom nevenujem, by som chcel pokračovať v mojej záľube a vášni ako rybár – veterán. Zažiť ešte tú chvíľu, kedy si aj ja vychutnám ten správny adrenalín na stoličke s deličkou v rukách pri súťažnom rybolove LRU plávaná.

Zdieľať článok

© 2019 SLOVNAFT, a.s.
powered by dotcom.sk
SLOVNAFT, a.s.